Výletníci sú späť

Aj keď nám počasie nedoprialo užiť si celý naplánovaný výlet, musím povedať, že aj tie tri dni sme zažili veľkú zábavu. Fotiek máme hromadu, ale to bolo na dlho, tak aspoň zopár.

Hlavný "stan" sme rozložili vo Vranove nad Dyjí. Čarovné mesto, krásna architektúra, veľa zelene, milí ľudia, až ... na tú stravu. Všade smažené jedlá a točená limča. Domov som sa vrátila s rozhodeným žalúdkom a natešená na domácu stravu.

Mužovi musím zložiť pochvalu, vymyslel pre nás skvelý program. Ulahodil aj mne, na zámku som sa tetelila blahom :) 

Kde sa dalo tam sme chodili peši. 

Drobci síce na začiatku mrmlali, ale zvládli každú trasu.

Zo zámku sme sa presunuli k Vranovskej priehrade. 

Trochu sme premokli a niektorí sa aj nudili.

A aby toho nebolo málo, pozreli sme sa aj na hrad Bítov.

Prehliadku hradu sme nestihli, ale na hrade bola výstava domčekov pre bábiky a strašidlá.

Na jeden deň sme toho zvládli dosť. Najväčšie prekvapko si manžel schoval na ďalší deň. Presun trval 1 a pol hodiny, ale stálo to zato. Kto uhádne, kde sme boli?

Malá kovbojka pri predstavení ani nedýchala, nevadila ani zima ani dážď. A práve počasie nás poslalo domov. Tak možno na budúci rok.

Keď ruky nepostoja

Dozrel čas aj na ďalší projekt. Kto ma sleduje na facebooku vie, že som konečne zrenovovala lampu na byt. Noha dostala krásny patinovaný náter a z tienidla som odpárala staré hnedé lemovky. Síce som sa chvástala, že ušijem úplne nové tienidlo, ale pohľad na lampu ma nateraz necháva v kľude.

Ale koho sa to tu snažím oblafnúť, priznávam, moc sa mi do šitia nechce. V šuflíku mám hromadu nedokončených vecí a nie, aby som si pridávala ďalšiu robotu :))

A aj na chalupu som pridala čosi nové. 

Zháčkované štvorce v ružovom sú na svojom mieste .... 

Šamlík z relaxačného kútika bol nekompromisne zrušený, aha takto vyzeral. Deti si šamlík obľúbili a cez víkend je vždy bitka, ktorá bude na ňom sedieť. Tak aby im zadky hrialo, doháčkovala som ružovú ohrevriťku.

Opäť sa na chvíľu odmlčím. Muž vymyslel výlet do Českej republiky. Jediné čo viem, že Morava, Praha a Dvúr Králové, ubytovanie kedy a kde je veľký otáznik. Ja som veľký plánovač a takéto hurá výlety priam neznášam. Takže dúfam , že po cca týždni sa vrátime späť celá rodina a nie mamka, deti a telo v kufri.

Čo som ulovila

U Janky z Víkendového domu som obdivovala fotky s kyticou obilia a s malou dušičkou som dúfala, že sa pošťastí aj mne. Chalupu máme na juhu, polia dávno po žatve, po obilí ani chýru. Raz keď som prechádzala autom popri  poľnej ceste, objavila som kúsok nezožatého, tak som si ho postrihala. Veď ako sa hovorí, "Kto sa hanbí má suché gamby". 

Občas som nakukla aj k Vám na blogy, s internetovým pripojením na chalupe je to ťažká bieda, takže ospravedlňte moju absenciu komentárov. Vaše sekáčové úlovky ma však tak navnadili, že som vybehla do mesta. Všade hromada záložní, handrových obchodov, dve galantérky (v nich ani ťuk) a jeden sekáč. Zrovna mali akciu, všetko za 2 Eurá, tak som hrabala o dušu a vyhrabala som krásny šedo-modrý ľanovo-bavlnený obrus. Radosť veliká, že aj mne sa pošťastilo nájsť krásny kúsok.

Dokonca som objavila aj jedno starožitníctvo - bazár. 

Do toho som sa už ale nestihla pozrieť. Z prázdnin sme si od svokrovcov doniesli hromadu sliviek a tak pečiem lekvár. Jednu várku pre deti a jednu pre veľkáčov s rumom a škoricou. Prvý raz som vyskúšala aj recept na slivkovú nutelu a je to dobrota. Už aj slivkové gule sú hotové v mrazáku, čaká ma ešte sušenie sliviek.

A čo Vy? Ako trávite posledné dni prázdnin?

Prvý guľatý a smola kam sa pozrieš

Zdravím Vás, po dlhšej pauze som späť. Trochu sme s deťmi prázdninovali na chalupe. Užívali si ticho vidieka, spanie so sliepkami, hromadu slnka, osvieženie na kúpalisku, ale aj ruky som zamestnala.

Ešte pred odchodom na prázdniny som sa konečne pustila do šitia guľatého vankúša (no hurá, to mi to trvalo). Večer pred "smolným" dňom som ušila vnútro a vyplnila ho náplňou. Robila som to večer, ale tieklo zo mňa riadne. Prisahám, že vankúše budem šiť iba v zime :) Štvrtok, deň ako každý iný (ó ako som sa mýlila) k nám na návštevu prišiel mužov brat a tak deti mali o zábavu postarané. Vo voľnej chvílke som sa pustila do šitia povlaku na vankúš, všetko išlo ako po masle. Na záver mi došla spodná niť, a to bol zrejme signál zhora, aby som sa už do ničoho nepúšťala. Vankúš bol hotový a ja som bola na seba hrdá, že som to zvládla.

Smola začala, keď si chcel strýko namiešať pitie, podarilo sa mu zhodiť fľašu od sirupu na zem. Našťastie sa nerozbila, iba sa vylialo na koberec. Potom som sa pustila do pečenia slivkového koláča, nech pohostím návštevu. Nič nenasvedčovalo ďalšej katastrofe, kým som formu nepoložila na sporák, tak šikovne, že sa skĺzla na zem. Murphyho zákon zaistil, že sa obsah vykydol na dlážku. Do mňa vošlo sto čertov, nacápala som to do formy a s jedom bachla do rúry. Taká som bola rozčertená, že pri umývaní som si vyliala vodu z odmočenej misy za kuchynskú linku a to už bol vrchol. V ten deň som sa už radšej ničoho nechytala a iba predýchavala.

Aspoň, že ten vankúš sa vydaril.

Est. Eighty Nine

V tomto príšernom teple mi zrejme mäkne mozog. Úplne som zabudla na fotky môjho nového miláčika. Moja záľuba v starovyzerajúcich veciach je známa. Ale aby som zbytočne nenapínala, ... ako sa slovenská dievčina k novej taške dostala. 

Na Martinom blogu Meis Ideis som sa začiatkom leta zahľadela do ľanovej tašky Eighty Nine. Nevedela som z nej spustiť oči, tak som Marte napísala, dohodli sme detaily a o pár dní som ju mala doma. Fotky sú skromné, zatiaľ som nenašla dobrovoľníka, ktorý by ma zvečnil s taškou v uliciach starého mesta. Tak sa pokochajte aspoň u Marty.

P.S. Konečne som sa pustila so guľatého vankúša. Tak mi držte palce. Keď som to na seba bonzla, tak ho budem musieť dokončiť :)) Priznám sa, že v tomto teple som ako lekvár a nič sa mi nechce. Neviete ako sa to dá liečiť?

Muffiny pod čučoriedkovou perinou

Aj keď som si povedala, že piecť v tomto teple nebudem, piekla som. V chladničke na mňa žmurkali čučoriedky a mascarpone. Vytiahla som najjednoduchší recept, ktorý pozná každá z Vás - muffiny. Záklandý recept na muffiny mám zo staršieho čísla Apetitu a s menšími obmenami ho používam už zopár rokov. Na muffiny som použila klasický vanilkový základ, výnimočné ich urobila čučoriedková perina.

Na čučoriedkovú perinu budete potrebovať:
1 balenie mascarpone (alebo Philadelphia)
3 PL práškového cukru
1 1/2 PL čučoriedok aneb boruvky (popučené a prepasírované cez sitko)

Všetko spolu dobre vymiešajte a dajte vychladiť. Krém rozotrite na vychladnuté muffiny, dozdobte čučoriedkami.

Priznám sa, že pri fotení som neodolala a zjedla som dve muffiny, skvelé.