Smútok a oči pre plač

Zrejme mnohé z Vás postrehli, že posledné týždne sa na blogu nič nedeje a akosi mŕtvo tu je. Nemám ani chuť, ani inšpiráciu ani silu písať nové príspevky. Moje srdce je úplne rozdrásané a duša plná smútku.

Už od Vianoc sa to začalo rútiť dolu z kopca a zastavilo sa to až na moje narodeniny. Boli to najpríšernejšie narodeniny, aké by som neželala ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. A prečo tieto slová plné smútku, negatívnej energie?

Takúto sviečku Madony s dieťaťom som robila pre moju maminu. Bohužial si ju už nikdy nezapáli. V nedeľu 5.1. odišla (dúfam, že na lepšie a krajšie miesto). Po niekoľkých rokoch viac či menej úspešného zápasu s rakovinou tejto chorobe podľahla. Posledné dni som spolu s bratom trávila pri nej v nemocnici, snáď sme jej svojou prítomnosťou trochu pomohli.

Nepíše sa mi to ľahko, aj teraz sa mi tlačia slzy do očí, vyplakala som ich toľko. Veľkou pomocou sú mi moje malé deti, ktoré ma vedia dokonale rozptýliť a zabaviť. Hovorí sa, že čas všetko zahojí a čo bolí, to prebolí. Neviem ..... nechávam to na osud.

Venujte prosím tichú spomienku na láskavú ženu, ktorá by sa rozdala pre všetkých okolo, ktorá ma naučila húževnatosti a pracovitosti, ktorá ma zasvetila do ručných prác a v neposlednom rade, ktorá všetkých blízkych nadovšetko milovala. "Mami veľmi mi chýbaš"