Tekvicobranie

Čo Vám budem hovoriť, tuším som závislá na niektorých FB skupinách. V jednej takej skupine, kde sa grupujú vintage-provensálsko-vidiecke obdivovateľky sa rozprúdila tekvicová mánia na všetky spôsoby. Tak ma to naštartovalo a konečne som sa donútila k vyrobeniu šitých tekvičiek.

Chcela som ich vyskúšať už odvtedy, ako Andrejka vložila na svoj blog návod na ich ušitie. Nikdy som sa k ich výrobe nedopracovala, teraz sa to konečne podarilo.

Rada kombinujem a pridávam čipky kde sa dá, skúsila som to aj na tekvičkách a tak vznikli tieto tekvice šmrncnuté vintage štýlom.

Obrala asi všetky tekvicové stopky zo svokrinej záhrady, divne na mňa pozerala, že na čo mi budú :) nuž na toto.

Cez týždeň fičím kúpiť výplň a chystám sa vyrobiť ďalšie ..... kým sa stopky a nápady neminú.

Príbeh šuflíka

Občas ma prepadá nutkavý pocit škrtnúť zápalkou a nechať všetko ľahnúť popolom. Nestáva sa zo mňa pyromanka, ale niekedy mám pocit, že zbytočných vecí je už okolo mňa príliš veľa a najjednoduchší spôsob ako sa ich zbaviť a vyčistiť si priestor okolo seba, je to celé vyhodiť alebo spáliť. 

Možno ten pocit poznáte aj vy, keď je už pohár trzpezlivosti takmer plný, hračky sú naťahané v každej izbe a vo dverách vás privíta muž a vlečie ďalšiu krabicu s hovadinami. No vtedy mám sto chutí vytiahnuť veľké čierne vrece a nahádzať doň, hračky, krabicu, muža aj s deckami a odvliecť pri najbližší kontajner :))

Presvedčila som sa, že tieto stavy nemávam len ja (našťastie, už som si začínala myslieť, že som vadná - rozumej málo tolerantná). 

Pred pár mesiacmi sa do rovnakého duševného rozpoloženia dostala aj kamarátka, na ktorú zo skrine vypadlo zopár vecí a to bol ten bod zlomu. Naložila ich do auta a zavolala mi, že či mi ich môže doniesť. 

.... a to je príbeh starého šuflíka, ktorý má teraz trvalý pobyt u nás doma. Naskladala som doňho krajky, čipky, ktoré som nedávno dostala od Lindy, našla u svokry ale aj kúpila. Šuflík je na komode v obývačke, pri dnešnom počasí ho nafotiť za dobrého svetla je priam nadľudský výkon. Zachránilo ma moje balkónové fotenie :)

Majte krásny deň

Čipkové nebo a iné radosti

Aj Vás nebaví to pochmúrne upršané počasie? Od včera je u nás slnečno, hurááá. Byt je presvetlený, balkónové dvere otvorené dokorán a urobila som si aj radosť čerstvými ružami. Využívam toto počasie, rozložila som sa na balkóne a natieram o 106. Veď čo keď si to slnko zase rozmyslí. 

Ubúdaním slnečných dní by som čoraz viac uvítala pracovný kútik, kde by som mala priestor iba pre seba. No zrejme by to bol kútisko, lebo okrem natierania by som potrebovala aj stôl na šijaí stroj, poličky na látky, klbká, skrátka taký šmrncovný ateliér by sa hodil. Zatiaľ si iba snívam, možno raz sa mi môj sen podarí uskutočniť. Môj drahý mužík okupuje celú pracovňu, dokonca si prenajal aj kanceláriu, ale pre mňa z nepochopiteľného dôvodu viac času trávi doma ako v kancelárii. Jeho pracovňa by sa mi náramne hodila :)

Okrem čerstvých ruží, som z obchodu dotiahla aj nový lampáš, no teda skôr lampášisko. Presúvam ho sem a tam a hľadám mu najvhodnejšie miesto.... a v schránke ma dnes čakalo ešte jedno prekvapenie. Z čista jasna, len tak z ničoho nič mi kamarátka poslala obálku plnú krásnych čipiek. Bola som v siedmom nebi. Ďakujem ti Linduš :)

Čo Vám dnes urobilo radosť? Mne aj naša školáčka, ktorá po prázdninách začala 2.triedu prvou jednotkou, šikulka moja.

Prajem Vám krásny slnečný deň