Liečba prácou a nové návleky

Chcem sa úprimne poďakovať za všetky kondolencie a slová sústrasti, ktoré ste mi napísali. Podpora od blízkych, známych a ale aj menej známych je pre mňa veľkou pomocou. Zdielať s ostatnými nielen radosti ale aj bolesti pre mňa veľa znamená, akoby zo mňa spadol malý balvaník. 

Naordinovala som si liečbu prácou, snažím sa tak zamestnať nielen ruky alebo aj myseľ. Keď veľa premýšľam, potom som smutná a nerobí mi to dobre. Takže vymýšľam radšej tvorivo. Našťastie ešte pred sviatkami som si zapísala všetky nápady, ktoré by som chcela počas roka zrealizovať. Teraz mi zápisník prišiel veľmi vhod a pomaly z neho odškrtávam.

 Vicky z blogu Samain - drobnostky ma v novembri poprosila, či by som jej vedela urobiť návleky na ruky. Poslala mi fotku ako inšpiráciu a zopár nocí som premýšľala, najskôr aké sú  skvelé a potom ako sa popasovať so vzorom. Hlavne ten lemovaný okraj mi vŕtal v hlave.

Pôvodné návleky boli upletené z tenkej, zrejme mohérovej priadze, ja som takú doma nemala. Keďže som robila testovaciu verziu, použila som klasickú hrubšiu priadzu (pri páraní sa mi to vyplatilo). Spojila som jednoduché hladko-obratko s háčkovaním. Malá háčkovaná kvetinka s korálkou boli raz dva. Lem návlekov je tiež háčkovaný, vzor som našla na Pintereste.

Sú na úzke útle rúčky (nič pre mňa), na obvod 16 - 18cm, ak by sa Vám páčili sú voľné.

Na ceste sú nové tenšie priadze v lila a jemnetyrkysovej. Sama som zvedavá na výsledok aké budú z tenkej vlny. Ale budú určite krásne, jemnejšie, čo poviete.

Prajem Vám, nech Vám piatok rýchlo ubieha a strávite príjemný víkend.

Smútok a oči pre plač

Zrejme mnohé z Vás postrehli, že posledné týždne sa na blogu nič nedeje a akosi mŕtvo tu je. Nemám ani chuť, ani inšpiráciu ani silu písať nové príspevky. Moje srdce je úplne rozdrásané a duša plná smútku.

Už od Vianoc sa to začalo rútiť dolu z kopca a zastavilo sa to až na moje narodeniny. Boli to najpríšernejšie narodeniny, aké by som neželala ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. A prečo tieto slová plné smútku, negatívnej energie?

Takúto sviečku Madony s dieťaťom som robila pre moju maminu. Bohužial si ju už nikdy nezapáli. V nedeľu 5.1. odišla (dúfam, že na lepšie a krajšie miesto). Po niekoľkých rokoch viac či menej úspešného zápasu s rakovinou tejto chorobe podľahla. Posledné dni som spolu s bratom trávila pri nej v nemocnici, snáď sme jej svojou prítomnosťou trochu pomohli.

Nepíše sa mi to ľahko, aj teraz sa mi tlačia slzy do očí, vyplakala som ich toľko. Veľkou pomocou sú mi moje malé deti, ktoré ma vedia dokonale rozptýliť a zabaviť. Hovorí sa, že čas všetko zahojí a čo bolí, to prebolí. Neviem ..... nechávam to na osud.

Venujte prosím tichú spomienku na láskavú ženu, ktorá by sa rozdala pre všetkých okolo, ktorá ma naučila húževnatosti a pracovitosti, ktorá ma zasvetila do ručných prác a v neposlednom rade, ktorá všetkých blízkych nadovšetko milovala. "Mami veľmi mi chýbaš"

PF 2014

Prajem Vám bohatý, úspešný a požehnaný rok 2014, nech Vás láska a humor spevádza a zdravie neopúšťa. Prajem Vám splnené sny a šťastie, aby ste si namiešali riadnu dávku radosti podľa vlastných predstáv.

Všetkým, ktorí ste počas minulého roka nakukli alebo napísali komentár na blog ďakujem, že ste mi spríjemnili nejeden deň. Som tu s Vami moc rada.