Prvý guľatý a smola kam sa pozrieš

Zdravím Vás, po dlhšej pauze som späť. Trochu sme s deťmi prázdninovali na chalupe. Užívali si ticho vidieka, spanie so sliepkami, hromadu slnka, osvieženie na kúpalisku, ale aj ruky som zamestnala.

Ešte pred odchodom na prázdniny som sa konečne pustila do šitia guľatého vankúša (no hurá, to mi to trvalo). Večer pred "smolným" dňom som ušila vnútro a vyplnila ho náplňou. Robila som to večer, ale tieklo zo mňa riadne. Prisahám, že vankúše budem šiť iba v zime :) Štvrtok, deň ako každý iný (ó ako som sa mýlila) k nám na návštevu prišiel mužov brat a tak deti mali o zábavu postarané. Vo voľnej chvílke som sa pustila do šitia povlaku na vankúš, všetko išlo ako po masle. Na záver mi došla spodná niť, a to bol zrejme signál zhora, aby som sa už do ničoho nepúšťala. Vankúš bol hotový a ja som bola na seba hrdá, že som to zvládla.

Smola začala, keď si chcel strýko namiešať pitie, podarilo sa mu zhodiť fľašu od sirupu na zem. Našťastie sa nerozbila, iba sa vylialo na koberec. Potom som sa pustila do pečenia slivkového koláča, nech pohostím návštevu. Nič nenasvedčovalo ďalšej katastrofe, kým som formu nepoložila na sporák, tak šikovne, že sa skĺzla na zem. Murphyho zákon zaistil, že sa obsah vykydol na dlážku. Do mňa vošlo sto čertov, nacápala som to do formy a s jedom bachla do rúry. Taká som bola rozčertená, že pri umývaní som si vyliala vodu z odmočenej misy za kuchynskú linku a to už bol vrchol. V ten deň som sa už radšej ničoho nechytala a iba predýchavala.

Aspoň, že ten vankúš sa vydaril.